Miloslav

Pobosorovali ma. Je to síce už takmer dva roky, ale stále ešte sa ma nevedia nasýtiť. Myslel som si, že ich to prestane baviť, keď ich budem stále posielať do zadku, no oni né. Si predstavte. Že "my si ešte musíme cucnúť, si neobyčajne zaujímavý".

A ja, že to bude ako v rozprávke o Pacholíčkovi, keď ho prišli Jezinky vopruzovat. " Ešte si trošičku cucneme a hneď zasa pôjdeme". No máte ich vidieť. Oni nemajú vlastnú invenciu, tak kradnú ostatným. Potom to trošku ako prerobia, samozrejmá vec, že to zmršia, každý spozná, že to napísal niekto iný, ale im to nevadí. Scú vydať knižku.

Mne vadí, že bosorka s bosorákom sú chtiví peňazí a majetku. To by sa nemalo. Keď sa bosoruje, tak nie pre byt alebo peniaze.

Zoberte si takové bludičky. To sú raubířky ako sa patrí, zatáhnou vás do bažiny, alebo čirnočiernej hory a zdrhnou. To sa môže. Proti tomu nemôže nikto racionálne nič namietať. Je to férový. Keď si sprostý, tak si blúdi za bludičkami.

Alebo si vezmite, ku príkladu, takú Babu Ježí. Tá je geneticky uspôsobená na to, aby vám zlobošstvá všelikeré robela. Vie sa to o nej, každý, kto sa s ňou stretne, tak ju asi nebude prosiť, aby ho trošilinku zohriala. A keď, tak iba nohami dopredu. Aby ste sa zavčasu stihli zaprieť, než vás šupne do pece. Ale inak sa s ňu dá celkom dobre pokecať. Je vnímavá. Enem musíte si stále strážiť svoje telo. Ony sa Báby Ježí vedia spraviť aj za krásne a príťažlivé dievčence.

Alebo taká zlatá rybka. Tu chytíte, nechcene, lebo čo už s ňou, mrňavá, dvadsať dekov aj s kosťáma. A už to na vás skúša. Že vám splní akekoľvek želanie a tak. Aj tak by ste ju pustili, lebo sa z nej nenajete, ale vám to nedá, né? Keď želanie, tak želanie. Tož si zaželáte. No, ale oni sú zlaté rybky pekne vycikané. Ony to tak preonačia, tak vás prekabátia, že vám po tom vyplnenom želaní ostanú iba ak oči pre plač. Aj mne sa stalo. Ale o tom teraz nemôžem. Teda môžem, ale sa hanbím. Ako so mnu vybabrala.

A vemte si ďalej takú žabku, princezničku, zakliatu. Ropucha hnusná, bradavičnatá, máte čo robiť aby ste sa ovládli a nestúpili na ňu a ona hneď začne, že " daj mi pusu". To je iba pre silné, zocelené letory. Aj mne sa raz stalo, keď sme ich prenášali cez cestu, aby ich autiaky nepohlušili. Jedna to na mna skúsila, ale som sa opanoval. Som jej odvetil, že aby prepáčila, ale som iba jednoduchý, prostý občan a s princeznou by som mal iba problémy. A ešte keby mi jej ocino napchal pol královstva, tak by ma asi určite vystrelo. Viete si predstaviť tie dane? Kde by som na to zobral bez toho aby som zdieral poddaných? No? Nie je to sranda. Začať si románik  so žabičkou.

No, a s tou bosorkou a bosorákom je to včil v takom štádiu, že oni ma furtom bosorujú, vo dne v noci, a ja ich posielam do riti. Tiež vo dne v noci.

A tak si tu žijeme. Nik nevie ako dlho nám to vydrží. Ani oni to nevedia, chcú to ťahať nadosmrti, lebo bezo mna by boli niktoši.

Moja prvá bosorka, čo ma prišla skuknúť v 2007 bola fajnovejšia. Bola moc dobrá a komunikatívna a rozumne sa vedela bosorovať. Tú by som si aj za ženu zobral.

Ale títo, tí sú iba na zabitie. Škoda ich nebude. Sú to hajzli.